Spolok Permon Marianka

Obec - História obce - »» úvodná stránka

Vývoj názvu obce alebo od Thallu po Marianku

    Marianka ako pútnické miesto s kostolom a kláštorom niekdajšej rehole pavlínov bola podľa historicky hodnoverných záznamov založená v roku 1377, prestavaná a rozšírená počas 15. a 16. storočia a následne obnovená po tureckom pustošení v rokoch 1654 až 1703.
    Najstarší názov Marianky, ktorý sa dá z historických análov zistiť, je Thall (údolie). V roku 1377 kráľ Ľudovit I. z Anjou dáva na tomto mieste vystavať kostol. Pred týmto rokom tu stálo iba zopár pustovníckych chalúp. Spočiatku nie je udávané meno obce, ale už roku 1676 sa objavuje názov Marjanka, neskôr sa používa striedavo Marjanka i Maria Thall.
    Presný názov obce sa dá dokumentovať od roku 1773, keď bol vydaný súpis obcí z celého územia Slovenska, ktorý obsahuje všetky vtedy používané názvy obce:
   - Vallis Mariana, Maria-Thall, Marianka (1773)
   - Marienthal, Vallis Mariana, Marianky (1786)
   - Marienthal, Vallis Mariana, Mařiánka, Maryánka (1808)
   - Máriavölgy (1863-1913)
   - Marianské Údolie, Mariatal (1920)
   - Marianka (1927-1979)
   - Mariánka (1979-1993)
   - Marianka (od 1993)

Marianka - obec s významnou pútnickou tradíciou

Marianka je najstaršie marianske pútnické miesto v bývalom Uhorsku. Jej chýr a sláva sa porovnáva s rakúskym Mariazellom a poľskou Czestochowou. Marianka a Mariazell majú spoločného zakladateľa, uhorského kráľa Ľudovíta I., Marianku a Czestochowu spravoval rád pavlínov. Najväčšej slávy a rozkvetu dosiahlo pútnické miesto koncom 17. a v prvej polovici 18. storočia.
Blízkosť Bratislavy a Viedne i premiestnenie sídla generálneho predstaveného rádu pavlínov z Budína do Mariatálu prispelo k tomu, že sa stal vyhľadávaným miestom, predmetom pozornosti a záujmu nielen veriaceho udu, ale dostávalo sa mu podpory aj zo strany panovníkov a vysokých cirkevných hodnostárov. Okrem kráľa Ľudovíta I. z Anjou (1342-1382) a kráľa Žigmunda (1368-1437) medzi najčastejších návštevníkov Mariatálu patril i cisár Leopold I. (1640-1705). Medzi ďalšie veľmi významné návštevy patrí aj Jozef I. (1678-1711), cisár Karol VI. (1685-1740) i Mária Terézia (1717- 1780) so synom Jozefom II. (1741-1790). Najťažšiu ranu utrpelo pútnické miesto dekrétom Jozefa II., ktorým zrušil v r. 1786 pavlínsky rád. Skončilo sa tým jeho 400-ročné pôsobenie na tomto mieste. Správu pútnického miesta prevzali diecézni kňazi. Nový sľubný rozvoj pútnického miesta nastal od r. 1927, keď jeho správa bola odovzdaná Kongregácii bratov tešiteľov z Gethseman, ktorá tu pôsobí dodnes.

Marianka - a baníctvo

S históriou Marianky je úzko spätá aj jej banícka minulosľ. Podľa maďarských novín v roku 1862 objavili uhorskí geológovia v Marianke neďaleko prameňa so zázračnou vodou veľké ložisko kvalitnej sivej bridlice. Po tomto objave bol v mieste nálezu založený lom na ťažbu bridlice a neskôr dokonca postavená továrn na písacie bridlicové tabuľky. Ťažba prebiehala povrchovo i hĺbkovo. Začiatky podzemnej ťažby možno datovať spolu s čiastočným spriemyselnením ťažby bridlíc. Objav marianskej bridlice znamenal hospodársky rozkvet kraja pod Pajštúnom a Santopérom. Kvalitná bridlica (tzv. šifr) sa volala v tom čase aj "čierny mramor". Jej obúbenosť rástla a Marianka sa na desaťročia stala centrom výroby lukratívneho materiálu, žiadaného nielen v Európe, ale aj v Amerike a na Blízkom Východe. Marianské nálezisko tohto nerastu bolo svojou výdatnosťou a úžitkom vo vtedajšej tlači označované svojim prínosom za rovnocenné baniam, kde sa dolovali drahé kovy.
V súčasnosti slávne časy bridlicového lomu pripomína už len zvetraný bridlicový previs.

Bližšie informácie o histórii ťažby a spracovaní bridlice v Marianke, nájdete - TU.