Hľadáte vianočný darček? Darujte našu "Veľkú knihu o marianskej bridlici". Objednať si ju môžete na: spm@marianka.eu
KTO SME
A AKÉ SÚ NAŠE CIELE
stanovy spolku - TU
dodatok č.1 - TU
výbor spolku
prijatie za člena Združenia baníckych spolkov a cechov Slovenska, 6.september 2007
ocenenia členov spolku
STAŇ SA ČLENOM
NÁŠHO SPOLKU!

PLÁN ČINNOSTI NA ROK
2024
VÝROČNÁ SPRÁVA ZA ROK
2014 2015 2016 2017
2018 2019 2020 2021
2022 2023
OBECNÝ A SPOLKOVÝ SPRAVODAJ
z histórie
recenzia
ocenenie z roku 2005
ocenenie z roku 2007
archív čísiel a príloh (48)
SPOLKOVÝ SPRAVODAJ
vydané čísla (7)
ČASOPIS O BANÍCTVE
A BANSKO-HISTORICKOM DEDIČSTVE
čo a kedy sa písalo v tomto časopise o ťažbe a spracovaní marianskej bridlice od roku 2009. Všetky príspevky sú vo formáte PDF, môžete si ich stiahnuť alebo len prečítať.

PROPAGAČNÉ MATERIÁLY
"Veľká kniha o marianskej bridlici"
turistická známka No.666
turistická známka No.919
turistické nálepky
pečiatka bridlicovej štôlne
pohľadnice
plagáty, skladačky
prezentácie
ostatné
PRÍSPEVKY NAŠICH ČLENOV A PARTNEROV
informácie o prezentácií spolku a jeho aktivít v médiách (odkazy na tlačové správy a novinky publikované na iných serveroch a pod.).
VIANOČNÉ A NOVOROČNÉ POZDRAVY 2022-2024 OD NAŠICH PARTNEROV, PRIATEĽOV, KAMARÁTOV A SYMPATIZANTOV
kliknite - TU.
KALENDÁR
 
< December 2024 >
 
 Po Ut St Št Pi So Ne
      1
2345678
9101112131415
16171819202122
23242526272829
3031     
 
Mapa 1:2000 000 "Značené stezky
v Malých Karpatech"
z roku 1922!

Pre prezretie alebo stiahnutie mapy kliknite na obr.
Retro sprievodca - Malé Karpaty 1935
nedostupná
Zoznam malokarpatských vrcholov
pomenované malokarpatské vrcholy s nadmorskou výškou nad 600 m n. m.
kliknite TU.
Zoznam malokarpatských vrcholov
pomenované malokarpatské vrcholy na území mesta Bratislavy
kliknite TU.
Zoznam 270 malokarpatských vrcholov
kliknite TU.
10 NAJVYŠŠÍCH VRCHOV
Malých Karpát

Záruby - najvyšší vrch Malých Karpát
(767,4 m.n.m.)
Vysoká
(754,3 m.n.m.)
Vápenná
(752,2 m.n.m.)
Čertov kopec
(751,8 m.n.m.)
Veterlin
(723,5 m.n.m.)
Havranica
(717,1 m.n.m.)
Čelo
(716,0 m.n.m.)
Veľká Homoľa
(709,2 m.n.m.)
Čmeľok
(709,0 m.n.m.)
Skalnatá
(704,2 m.n.m.)
Rôzne - Z topografie Malých Karpatov - »» úvodná stránka

  Daniel Gabriel Lichard
* 17.01.1812 Slovenská Ľupča - † 17.11.1882 Skalica
Prvý slovenský profesionálny novinár, vydavateľ, učiteľ, jeden zo zakladateľov slovenskej odbornej terminológie a jedna z najväčších osobností slovenskej národnej minulosti, propagátor zakladania sporiteľní, evanjelický farár, zakladateľ svojpomocného roľníckeho družstevníctva, popularizátor vedeckých poznatkov.

Poznámka autora prepisu:
V rámci bádateľskej činnosti spolku sme objavili príspevok z roku 1871, ktorý tak zaujímavým spôsobom opisuje Malé Karpaty, že som ani chvíľu neváhal s jeho doslovným prepisom. Verím, že obsah príspevku bude pre všetkých čitateľov zaujímavý a zároveň aj poučný. Poďte s nami na prechádzku po Malých Karpatoch 138 rokov späť, určite objavíte niečo nové alebo doposiaľ nepoznané.
Jozef Kráľ, 2007-2008

Z topografie Malých Karpatov

   Malé Karpati*), vyjmúc nepatrnú čiastku severného jích pohoria, ktorév Nitriansku leží, sú výlučne na prešporškú stolicu obmedzené; oni volajú sa i západnými Tatrami, k rozdielu od východných Tatier, ktoré počnúc od šáryšskej stolice tiahnú sa severo-východnými hranicami uhorskej krajiny až do Sedmohradska, zostúpujúc tam ostatnými výhonkami svojimi až dolu k Dunaju. — O týchto Malých Karpatoch sdelíme tu nektoré topografické (miestopisné) zprávy.

*) O pôvode mena Karpatov vidz moje „Dejiny drievnych národov Uhorska” str. 136 a „Dejiny počiatkov ter. Uhorska," str. 6 atď. Sasinek.

    

1. Zemepisná poloha Malých Tatier.

     Kto mesto Požuň (Prešporok) z vlastného videnia pozná, bude sa vedeť rozpomätať na velmi strmý, skalnatý kopec, ktorý u samého Dunaja, nad predmestím Zuckermandl hora vystupuje a zboreniny kráľovského (roku 1811 vyhorelého) hradu na svojom temäne nosí. Tento, 670 stôp nad hladinou morskou vyvýšený kopec, považuje sa obyčajne za počiatok Malých Karpatov jehož zemepisné položenie padá pod 48. stupeň a 9 min. severnej širokosti; východná ale dlhosť jeho leží pod 34. stupňom 46 min. Od hradu požuňského tiahne sa počiatočné brdo mestskými vinohradmi k výšine tak zvanej pokojnej chalupy (Friedliche Hutte), ktorá už 798 stôp nad hladinou morskou leží; potom ces vrch Kalvárie, po pri ktorom železnica i hradská cesta do Stupavy beží, ku známej Kozej hore (Gemsenberg), výšku 1115 stôp majúcej.
     Od Kozej hory začína sa hlavné brdo Malých Karpatov, jehož celý smer ide od juho-západu k severo-východu, ačkolvek jednotlivé čiastky najvyššieho hrebeňa niekde docela severný smer majú, inde ale odchylujú sa buď na východ alebo k západu. — Hlavné toto brdo vypúšťa početné, všelijako medzi sebou poprepletané ratolesti, ktoré tiahnú sa tu i tam rovnobežne (parallelne) s ním k severovýchodu; inde zase vypúšťajú ramená svoje prosto na východ, do tak zvanej malej uhorskej roviny, od Požuni medzi Váhom a Dunajom roztiahnutej, alebo jich na hory siahajú na západ, otvárajúc početné doliny svoje do roviny u rieky Moravy rozloženej, ktorá nosí meno požunsko-nitraňského Zahoria. Nepočetné tieto vrchy a doliny nemajú síce divú krásu východných Tatier; zato ale sú bohaté obsypané všetkými ozdobami, ktoré vôbec nachodia sa v menších, bujnými lesmi pokrytých vrchoch a dolinách. Medzi tým poznamenať sluší, že čím ďalej postupuje hlavné brdo ku Bielej Hore, tým hlbšie doliny a príkrejšie skaliny zjavujú sa najmä od záhorskej strany; platí to menovite o strminách od tak zvaného Štrkového vrchu, ku Plaveckému Sv. Mikulášu roztiahnutých. Na veľmi strmom predhorí práve spomenutých, celému kraju romantickej krásy dodávajúcich vrchov, leží starobilý hrad Plavec (Detrekeö; Blasenstein). Od plaveckých vrchov nakloňuje sa celé hlavné brdo viacej k východu a pri Bielej Hore, výše Nádaša končí sa ono strmým zpádom do hlbokých dolín prostredné sedlo, ces ktoré tiahne sa hradská cesta z Trnavy ces Nádaš do Jablonice v Nitriansku, má na pravo Súdny vrch a Cerovú, z ktorých tiahnú sa menšie brdá hore ku Brezovej a spojujú sa potom s Javorinou na moravskonitrianskom pomedzí.
     Biela Hora považuje sa tedy za severnú hranicu Malých Karpatov, ku ktorým ale ona už neprislúcha. Ostatné chlumy (vrcholce) hlavného brda toho ležia asi pod 48. stupňom - 34 min.- severnej širokosti a pod 35. st. 5 min. východnej dlhosti. Keď tedy dlhosť*) Malých Karpatov, od mesta Požuni po Bielu Horu, na poštových (4000 siah majúcich) mil, pomernú ale šírku celého brda na 1 1/4 míle (5000 siah} položíme; ukáže sa, že Malé Karpaty pokrývajú plochu 140 miliónov štvorcovych siah, alebo bez mala 9 štvorcovych míl, poneváč jedna štvorcovych m. Poštová 16 miliónov ( 4000 X 4000) štvorcovych siah v sebe drží. Brdo Malých K. môže sa v celej dlhosti svojej, a síce z dunajskej i záhorskej strany, na raz videť. Z dunajskej strany ukáže sa ono, jako tmavo-modrý, k východu naklonený oblúk cestovateľovi, keď hradskou cestou od Nitry k Váhu pri Seredi zostupuje; zo strany ale záhorskej objaví sa ono pocestnému, keď po severnej železnici od Congrn (Angern) do Krutej (Durnkrut) letí; pri Calmove (Hohenau) ale vidí už ostatnie s Bielou Horou spojené vrcholce Mal. Karpatov a počiatky toho hrebeňa, ktorý jich Javorinou spojuje.
*) Rozumieme tu tak zvanú r o v n ú povetrnú čiaru; lebo skutočná, všelijako zakrútená, c e s t a od Požuni pod Bielu Horu má do d e s a ť míl.

2. Najvyššie chlumy, priechody a jaskyne.

     S nepatrnými výminkami všetky najvyššie brdá v Malých Karpatoch nosia pôvodne mená slovenské, jako z následujúceho jích stručného popisu vysvitá. Pôjdeme v mysli od mesta Požuni hore hlavným brdom, a tu nájdeme, idúc od vyše spomenutej Kozej hory k severu, Erdődovský vrch od Račdorfu na pravo, keď stojíme tvárou k Mal. Karp. obrátení; výška jeho má 1155 st. Medzi Sv. Jurom a Stupavou, v prostredku hlavného brda tiahne sa Veľká Javorina (1974 st.), vedľa nej ale, bližšie k mestu Sv. Jura, Malá Javorina. Medzi Pezinkom a Jabloňovom ležia Tri kamenné kopce (1734 st.) a Gašparov vrch; hore ďalej k Perneku vypína sa pernecká Baba (1640 st.), preto tak nazvaná, že druhá ešte vyššia Baba (2043 st.) medzi Červeným Kameňom a Kuchyňou leží a preto i prídavné meno Kuchyňskej Baby nosí. V týchto končinách zvlášto v oči padá, jak pre svoju výšku, tak i pre okrúhlu, kuželovatú podobu známy Modriansky Chochol (Modreiuer Kogl) 2070 stôp vysoký. Medzi Kuchyňskou Babou a Modrianskym Chocholom vypína sa do výšky 1937 stôp vrch Skalnatá; od Kuchyne ale k severo-východu leží najvyšší chlum M. Karpatov, ktorý preto i pôvodné slovenské meno Vysoká (2850 st.) nosí. V najbližšom súsedstve obce Soložnice vypína sa vrch Rachšturn (z nemeckého Rachsturm), ktorý prvé miesto po Vysokej zaujíma, dosahujúc výšku 2325 stôp. Tento vrch hladí na roviny požuňského Zahoria; z druhej ale strany, asi v tej istej výške zemepisnej, ležia vrchy Liestek (1632 stopy) a Žebrák (1590 st.) medzi mestečkom Ompitálom (Ottenthal) a Doľ. Orešami. V tom istom smere, ale v prostredku hlavného brda, tiahnú sa tri kopce Kinštek menované, medzi ktorými južný a na najskalnatejší výšku 1707 stôp dosahuje. Od vrchu Rachsturnu tiahne sa hlavné brdo smerom severo-vých. Ku Klokočovej (1968 st), v jejž susedstve vrch Starý Plást (1890 st.) leží. Medzi obcami Lošovec a Plavecký Sv. Mikuláš stojí Čierna Skala (1920 st.). Od Chlumu tohoto tiahne sa hlavní hrebeň k vrchu Wetterlingu (2150 st.), ktorý medzi Smolenčany a Plaveckým Svätým Petrom leží. Asi rovnobežne s Wetterlingom rozprestiera sa od západu na východ priečky ces hlavné hrdo Malých Tatier hrebeň vrchu Buriana (2292 st.), ktorý končí sa nad zboreninami smolenického zámku v Havranej Skale (2160 stôp); nad samými ale, Smolenicami leží vrch Čejtach 1158 stôp vysoký.      Toto sú najvyššie chlumy v M. Karpatoch. S ích porovnania a inými vrchmi podtatránskej vlasti našej vidíme, že ony ďaleko zostávajú za zvolenskými Hoľami, alebo práve za východnými Tatrami a vo Spiši. Najvyšší chlum medzi zvolenskými Hoľami známy Ďumbier, má 6474 stopy, z čoho vysvitá, že najvyšší chlum M. Karpatov, Vysoká (2325 st.) ani polovicu výšky Ďumbiera nedosahuje; v porovnaní ale s Kriváňom, 7884 st. majúcim, klesá Vysoká níže tretiny miery jeho. Divná vec tedy, že pri tejto výške M. Karpaty sú veľmi neschodné. Do najnovejšej zaiste doby nebolo robenej cesty, ktorá by bola z jednej na druhú stranu toho brda viedla, čo celý obchod Zahoria s podunajskými čiastkami požuňskej stolice náramne hatilo. Kto na pr. chcel z Modry dostať se vozmo do Malaciek, musel obchodiť Malé Karpaty alebo k juhu na Požuň, alebo k severu na Bielu Horu (v jednom i druhom páde cesta 8 do 9 míľ), ačkolvek prostá povetrná čiara medzi jedným a druhým mostom iba niečo vyše dvoch míľ má. Roku 1867, keď následkom neúrody hladová bieda hrozila, k opatreniu chudobnejších ľudí zárobkom, na verejné útraty počali stavät výbornú hradskú cestu z Pezinku ces perneckú Babu a obec Pernek ďalej k Maláckam. Jeden 2500 siah dlhý a 3 siahy široký kus tejto hradskej cesty shotovili skutočne až po vrch Babu, potom, ale tak veľkými túžbami obyvateľstva sprevádzané práce zasekly. Následkom nemilého pretrhnutia toho zadali poslanci požuňskej stolice asi pred rokom (v jan. 1870) menom 3 kr. miest, 8 mestečiek a 50 dedin pod M. Karpatami ležiacich, prosbu pred uhorský snem, aby celá 4780 siah dlhá cesta ces memenované brdo na útraty krajinské dostavená bola, čo tým snadnejšie vykonať sa dá, že kniežacia a grófska rodina Pálffy potrebná k tomu územie ces najkrásnejšie hory svoje darovaly. Žeby ale táto predôležitá cesta už dohotovená bola, o tom sme sa dosiaľ ničoho nedozvcdeli.
     Okrem tejto hradskej, ktoráby i pre najťažší, povoz upotrebená byť mala, nachodí sa ešte viac priechodov, ktoré ale iba peším pocestným sú prístupné. Takéto prie'chody sú: z dediny Vajnoru do Lamača, sedlom 950 st. vysokým; ďalej chodník z Lamača ces tak zvaný Hrubý Ples do Marianok (Marienthal) vedúci; priechod z Limbachu do Lozorna; z Modry do Kuchyne výškou 1776 st.; z Červeného Kameňa (Bibersburg) tiež do Kuchyne (1798 st). Z Ompitálu a Smoleníc vedú dva priechody do Soložnice (Breitenbrunn); pomedzi kopce Kinšteku vo výške 1320 st.; jeden z týchto priechodov môže sa v letnej dobe s ľahkým vozíkom prejachať. V tejto severnej časti M. Karpatov ešte nasledujúce priechody jestvujú: z Plaveckého Podhradia (Dotrekeo Váralya) a potom z Plav. Sv. Mikuláša do obce Lošanec niže Smolenic; ten prvší priechod ide popri vrchu Klokočovej sedlom 1772 st. vysokým, druhý má výšku 1238 st.; ďalej priechod z Horných Orešian do Podhradia, konečne hraničný priechod ces Bielu Horu od Nádaša do Jablonice, ktorý ale už iba pomedzie Malých Karpatov dotýka.
     Ani na jaskyňach týmto vrchom nechybuje; nachodia sa ony výlučne vo vápennom útvaru a jedna z ních má i kosti zvierat predpotopných. Najznámejšie z týchto jaskyň sú: Tmavá Skala, pôl hodiny cesty od Plaveckého Sv. Mikuláša vidia len íl, asi 30 siah nad samou dolinou povýšená; v tejto jaskyni nachodi sa premnoho kostí z tak zvaného predpotopného medveďa (Ursus spelacus), ktoré ale sú veľmi mrvivé. Vchod jaskyne je 5 st. vysoký a skoro 3 siahy široký. Druhá, a síce medzi všetkými najvätšia jaskyňa nachodí sa na vrchu Rachšturnu; ona je 60 siah dlhá, miestami do 9 siah vys. Spomenutia zasluhuje i jaskyňa u päty vrchu, na ktorom zámok Plavec leží. K tejto jaskyni dal pripravil zemský pán knieža Pálffy pohodlný vchod, lebo ju v lete mnohý pocestní, pre jej veľmi pekné kvapníky (Stalaktity) navštivujú. Sú to kamene, kvapkaním vápennej vody na to isté miesto behom tisíc a tisíc r. povstalé. Nedaleko Stupavy ale, v susedstve medenného hámru, nachodí sa tak zvaná zbojnícka jaskyňa, - Na východnej strane M. Karpatov iba jaskyňa u mestečka Smoleníc verejného spomenutia zasluhuje.
    

3. Vody Malých Karpatov.

     S hlavným brdom Malých Karpatov ťahá sa i rozhranie vody od mesta Požoni hore k severo-východu, tak že vody jednej strany jeho do Dunaja, z druhej ale strany do Moravy tečú. Jedinú výminku všeobecného pravidla tohoto činí potok Vodrica (Wodritz), ktorý vyteká medzi Sv. Jurom a medeným hámrom z popod Veľkej Javoriny, uberajúc a v južnom behu. k Dunaju ces tak zvaná Mlynskú dolinu (Múhlthal), ktorá slúži obyvateľstvu mesta Požuni za najmilejšú precházku.
     Vodrica, inými potôčkami rozmnožená, leje sa 1000 siah výše mesta Požuni zrovna do Dunaja; všetky ostatné vody z východnej strany M. Karpatov vytekajúce, vpadajú do Dudváhu, alebo do Čiernej Vody, a len potom s ními do Dunaja. Idúc od Požuni hore ku Stupave a ďalej Zahorím, nájdeme tyto do Moravy vtekajúce vody: Stupavka, i stupavským potokom a paňskou vodou nazvaná prúdi sa z vysokej doliny pri Hutách a tratí sa o nedlho v pajstunskej doline do zeme, z ktorej zase nedaleko „medeneho hamru" mohucným žriedlom z rozpukliny vápenného kameňa vystupuje, prijímajúc z lavej strany svojej menšie prítoky z vrchu Hajduku a Lozorna; potom prejde popri dedine Pajštun (Ballenstein), prijme pod Stupavou potok Koronec, obráti sa od spomenutého mestečka k juhu, a keď ešte prítoky z Marianok, Bisternice (Bystrice) a vrchu Hrubého Plesu prevzala, vteká u Novej Vsi do Moravy. - Jablonovslcý potok povstáva z dvoch hlavných prúdov; jeden z ních pod Gašparovým Vrchom, druhý pod Skalou leží. Prejdúc popri dedine Jablonovce, uberá sa ďalej k západu borovým lesom lozornánskym k Lábu, kde obráti sa k juhu a berúc do lôna svojho Frikavu a lozornánsky potok, pri tak zvanej „Vlčej sihoti" do Moravy vpadá. - Ďalej k severu vytekajú z M. Karpatov obe Maliny; jedna z nich prúdi sa z popod Kuchiňskej Baby; pernecká Malina ale ma hlavné žriedlo svoje na Drínej Hore. Po spojení oboch ramien teče Malina ces Bory do Malaciek, odtiaľ do Kyrípoliec, obráti sa tam k juho-západu a vlečúc lenivé vody svoje pohraničnými močarinami zeme uhorskej, pri Hochštatne spojuje sa s Moravou. - Najmohutnejšia z M. Karpatov do Moravy vtekajúca voda je nepochybne Rudava. Jej pramene otvárajú sa nedaleko mestečka Šandorfu z Hrádku a Holého Vrchu a tečúc k severo-záp. prijímajú potoky z dolín Sv. Petra, Sv. Mikuláša, Plávca, Soložnice a Rohrbachu. Ta smohútnena Rudava delí sa výše mestečka Hr. Levár na dve ramená; menšie z nich teče ces práve spomenutú obec, vätšie ale prijíma po tom rozdvojení meno Tasruk a vyše Gajar vpadá do Moravy.
     Východná, k Dunaju obrátená strana Malých Karpatov nemá tak značných potokov, jako Zanorie; jej vody sú nasledujúce: Trnava vyviera u vrchu Drienky, na pravo prijíma potok Nestich a lošoneckú vodu, teče popri meste Trnave, pripojí si niže St. Linča potok Parun, z orešanského a ompitalského potoka, po jích spojení pri Suchej povstalú a padá nedaľeko Majtechova do Dudváhu. — Pri Pudmericiach spojujú sa potoky, z dolín, u Červeného Kameňa a Častej pošlé, v jednu vodu Gidra zvanú, ktorá po prijatí potoka Ronavy neďaleko Abrahámu spojuje sa s Dudváhom. Čierna Voda v dolnom behu svojom, shromažďuje všetky potoky, ktoré od Pezinka dolu po mesto Požuň z M. Tatier vytekajú, vpadajúc po samom predku do rozsiahlej močariny Šúra níže Sv. Jura, z ktorej potom práve spomenutá Čierna Voda vyteká. Račdorfský potok tratí sa níže obce Vajnoru do zeme, čoho následkom i tam povstáva močarina, ktorá stojí vo spojení s Čiernou Vodou. Za Čeklíšom obráti sa táto druhá k východu a nepočetnými zákrutmi tiahne sa, viac menej rovnobežne s ramenom Dunaja, u mesta Požuni odrazeným, prijíma neďaleko P. Fodémes - u potok Šišák povstalý zo všetkých vôd, ktoré z okolia Modry a Kráľovej vytekajú, až napokon spojí sa s Dudváhom.
     Nechybujú Malým Karpatom ani liečivé vody, trebas ani tak hojných prameňov, ani toľkej pôsobnosti nemajú, jako mädokyše (minerálne vody) a teplé prúdy vo vrchovatejšich krajoch podtatránských. Prvá z ních nachodí sa a päty Kozej Hory, asi hodinu cesty od mesta Požuni, vo veľmi krásnej doline nosí meno Eisenbrundel (železitá studnička). Roku 1820 postavili tam nízku drevenú, r. ale 1828 na jedno patro vysokú, izbami pre hostí a komôrkami pre kúpele opatrenú budovu, čoho následkom tento prameň i pôvodné meno svoje premenil na meno „železitého kúpeľa kráľa Ferdinanda". Voda tejto studničky je čistá bez zápachu, ale s chuťou patrno sťahujúcou, majúc prirodzenú teplotu 9° Reaum. Ona dobré služby koná vo všetkých pádoch slabosti, v ktorých železité kúpele sú lekársky predznačené; pri tom všetkom ale menovaný ústav slúži viac ku kratochvile obyvateľstva požuňského, než cieľom prísne lekárskym. — Druhá liečivá voda, idúc od Požuni hore východnou stranou Malých Karpatov, nachodí sa južne u mesta Sv. Jura. — Tento prúd vyviera na machom pokrytej močaristej lúke, má prirodzenú teplotu 13° Ream. a chuť za hnilými vajcami, znakom toho, že toto žriedlo patrí medzi vody sirkovaté; názov jeho je: Studnica arcikniežata Štefana. Pekná, všade okolo záhradou otočená budova tohoto kúpela, má početné izby lazebných hostí a 14 kúpeľných komôrok; lazebná doba trvá od polovice mája do polovice sept. a máva pomerne do 200 hostí ročite. O tázna voda požíva sa i vnútorne, najmä proti chorobám z krtičiek (škróflí) povstávajúcim. - Najpamätnajšia medzi všetkými liečivými vodami M. Karpatov nachodí sa pôl hodinky od mesta Pezinku v utešenej doline, ces ktorú tam vyššie spomenutý potok Čierna Voda ešte v takej čistote beží, že hojnosti výborných pstruhov odchováva. Studňa tohoto liečivého prúdu je v kamení vytesaná, tak že asi 350 vedier (okoví) vody v sebe držať môže. Silný výsoš (pumpa) ťahá ju hore, aby v kotloch zohriata a do lazebných komôrok rozvedená byť mohla. Voda je to čistá, bez zápachu, ale chuť za černidlom (atramentom) majúca, a keď ju človek hojnejšie pije, nuž dostane jazyk farbu načernalú; po čas búrky s hromobitím alebo pri trvanlivom daždi zamúti sa studňa, čoho následkom i ostrejšiu chuť obdrží. Už roku 1777 dal pri tomto zriedle pezinský magistrát postaviť budovu a kúpeľ spravoval sa na účty mestské; od r. 1840 zakúpil ho spolok akcionársky, k jehož majetku dosiaľ prináleží. Pred pár rokmi shorela celá budova, ale v krátkom čase obnovená a ešte pohodlnejšie vystrojená bola. Počet hostí býva z bližších i ďalších krajov znamenitý a sám pôvodca týchto riadkov ztrávil, za času svojej professorskej služby, jedny prázdniny v tomto príjemnom kúpeli. Pre chorých hostí, ktorým predpísaná je ovčia syrovátka (srvátka), donáša sa ona zo súsedného majera Pálffyckého.
     Na západnej strane Malých Karpatov sa tiež daktoré vody minerálne, z ktorých ale iba dve sú verejného spomenutia hodné. Prvý, sirkovatú vodu majúci prúd nachodí sa pri Stupave, jemuž okolitý ľud obecný veľkú liečivú silu v rozličných neduhoch pripisuje; vo vzdelanejších ale kruhoch málo známa je. Ináče má sa vec s vodou, asi pred 10 rokmi na chotáre obce Perneku objavenou; táto, pre výborné vlastnosti svoje, i zraky lekárov obrátila na sebä. Menovite doktor Hasenfeld, jako lazebný lekár na zvolenskom Sliači mnohostranne známy, podrobil vodu perneckú prísnej skúške lučbárskej a vypátral, že ona medzi tak zvané sirko-železité vody patrí, a že dľa svojich lučbárskych prvkov (elementov) podobá sa pochvalne známym liečivým vodám nemeckým v Alexisbade a Muškaue. Na priek ale tomuto prajnému svedectvu pernecká voda nedošla ešte vätšej uznalosti.

    

4. Geologická povaha

     Nemajúc v úmysle, písať prísne vedecké pojednanie o geologickej povahe Malých Karpatov, ktoré by veľkému obecenstvu i tak menej prístupné bolo, zprávy naše iba na hlavné dátky obmedzíme. Celý útvar geologický otáznych vrchov má veľmi spletené pomery; za podstatné jadro ale, či hlavný hrebeň či výhonky jeho máme pred očima, uznať sa musí žula (Granit). Dve hlavné ložiska žuly, požuňsko-svatojurské a modrianske, rozlúčené sú kamením bridličnatým (Schiefergetstein), menovite rulou (Gneis) a hlinitou bridlicou. Sama žula, podlá velikosti svôjho zrna a rozličných čiastok prídavných, í všakovú povahu má; menovite pobelavý, dakde i načervenalý živec (Feldspath) je k nej mohútne primešaný. Slieda (Glimmer) je v tomto brde obyčajne biela, dakde nazelenkävá, miestami obe farby primiešané majúca; v daktorých ložickách žulových rozprestiera sa i striebrobiela slieda jakoby v pableskoch (papršlekoch) rozšírená. Kremenec (Quarzit) objavuje sa v bielo-šedivej, alebo i brunasto-dýmovej farbe s leskom obyčajne sklovitým, zriedka mastným, v krystálnych zrnkách alebo i vo vätších masách vylúčený.
     Zvláštneho spomenutia zasluhuje ložisko zlatej rudy v okolí mesta Pezinka; záleží ono z miešaniny drobnozrnného, bielo-šedého mastný lesk majúceho kremenca, z modravo-šedého živca a zo striebro-belavej sliedy; samé v tomto kamení roztiahnuté žily drahocennej rúdy sú pôl cola do 2 stôp silné, a zlato nachodí sa v ních roztratené v tenulinkých a drobných lístkoch. — V tom istom okolí, v blízkosti pezinského kúpeľa, nachodí sa ložisko pyritu či sirkového kýzu (Schwefelkies), ktoré teraz vedeckým spôsobom obrábäjú. V tejto čiastke brda, nachodí sa žula antimonová, menovite na južnej strane vrchu Jahodriska Hoľa medzi Pernekom a Kuchyňou.
     Medzi najpevnejšie kamenie týchto vrchov patrí zelenokamen (Dioris), ktorý miestami v pekne sporiadaných ložiskách vystupuje. - Medzi krystalované kamenie bridličnaté v Malých Tatrách mohutne zastúpené, počíta sa i svor (Glimmerschiefer) a bridlica chloritová (Chloritschiefer); sama hlinitá bridlica (Thonschiefer) je zvlášte pri obci Mariankách, pri Dubovej na ceste k Červenému Kameňu, pri Ompitále a Orešanoch v mohutných ložiskách rozprestrená. Na hraniciach ložiska žulového, menovite vokolí Modry a na doline pajstunskej, nachodí sa i bridlica mastková*) (Talkschiefer). Veľmi bohaté ložiská vápennej bridlice (Kalkschiefer) jestvujú u Červeného Kameňa (Bibersburg), v južnom brde, ale v pajstunskej doline.
     Najpamätnejší geologický útvar v M. Karpatoch je nepochybne ložisko červeného pieskovca, ktoré tiahne sa v jích severnej časti od Rohrbachu a Soložnice priečky ces brdo k Lošoncu a Smoleniciam; v tomto zaiste ložisku nachodí sa kamenie ohňorodé (Eruptivgostein), preto tak nazvané, že silou ohňa podzemského hore bolo vydvihnuté. Je to povšechne známy Melaphyr, z ktorého menovite takmer celý vrch Klokočová pozostáva. - V tejto severnej části, menovite na vrchu Čejtach nad Smoleniciami, nachodí sa veľmi zanimavé ložisko vápenca krinoidového, ktorý menovite učený rodák náš, pán báňský radca D. Štúr, bedlive proskúmal, pri čom i rozličné pamätné skameneliny (na pr. Terebratula Grossulus) v ňom objavil. I celý hrebeň vrchu Wetterburgu záleží zo zvláštneho, početnými, trúbkam podobnými skamenelinami (bývalé korally) premiešaneho vápenca, ktorému preto meno Wetterlingového vápenca dali. Konečne tu pripomíname, že severná hranica Mal. Tatier, povšechne známa Biela Hora, meno svoje obdržala od kameňa dolomca (Dolomit), ktorý tiahne sa vrchami od Šándorfu k Nádašu a pre bielu farbu svoju z ďaleka v oči padá.

5. Plodiny
    

     Pri dosť malej zemepisnej rozsiahlosti svojej sú preca Malé Karpaty na všakové plodiny bohaté, o ktorých ešte v krátkosti prehovoríme.
     a) Z ríše nerostov či minerálií pripomíname všakové kamenie, ktoré cieľom stavitelským a priemyslovým slúži. Výborný vápenec prerábä sa pálením na vápno, ktoré, okrem domácej potreby, v menších obciach, rozvážajú zvlášte do miest Požuni, Trnavy a t. ď. Neďaleko Stupavy jestvujú kameňolomy na mramor; avšak oveľa viac dôležitosti má bohaté ôožisko bridlice v susedných Mariankách (Marienthal). K vôli tejto výbornej plodiny, ktorá pri čiernej farbe a pevnote svojej lúpa sa na veľmi tenulinké tlapky, založil tam r. 1859 Francúz Bontoux velikú fabriku, v ktorej nie len štvorhranné tlapky bridlicové, k pokrývaniu domov a jiných budov, ale i vyleštené plotne na stoly, obzvlášte ale školské bridlicové tabulky k písaniu v tak hojných zásobách dorábäjú, že cudzozemský dovoz podobného tovaru už temer celkom prestal, čo Iahko dopustíme, keď povážime, že každodenne dohotoví sa tam 10.000 tabuliek, a síce už do drevených rámcov vsadených.
     Roku 1867 predal túto fabriku zakladateľ Bontoux za 600.000 zl. spolku akciovému, v jehož čele stojá grófi Franc Zichy a Anton Szécsen; sám Boutoux podržal si iba službu direktora. Okrem 5 parostrojov, silu 120 koní majúcich, pracuje tam v zime v lete 300 do 500 ludí, samá čistá Slováč obojeho pohlavia, pre svoju schopnosť veľmi obľúbená.


     *) Pri tomto názve držíme sa mineralogie P r e s s l o v e j, ktorý T a l k u dal meno m a s t e k, preto že tento kameň pri smataní rukou, zdá sa byt m a s t n ý.

     Berúc rozličné kovy na dotaz, po samom predku pripomíname, že v M. Tatrách niet obyčajnej železnej rudy, ktorá v iných podtatránskych vrchoch tak bohaté vystupuje; že ale v jích lône i železo jestvuje, toho dôkazom sú nie len spomenuté ložiská sirkového kýzu, ale i železité vody minerálne. Nechybuje ale tomuto brdu ruda medená, ktorú i vo zvláštnom, neďaleko Stupavy u prosried samých vrchov položenom hámre zräbajú. O ložisku zlatej rúdy u mesta Pezinku prehovorili sme už tam vyššie, preto vyhneme sa opokovaniu, dodávajúc jedine to, že pezinské zlaté bane stály v najlepšom kvete svojom v druhej polovici minulého storočia, keď ich majiteľom bol istý Enzler. - Tento bohatý „gverk" (majiteľ báni) založil na vlastné útraty nie len pohodlnú cestu k baňam, ale i veľký vodojem (tajch), aby v ňom nashromaždenými vodamy stupy, k tlčeniu zlatej rúdy potrebné, a jiné baňské stroje neprestajne pohybované byť mohly. Túto pominula výdatnosť zlatých baní pezinských nahradzuje toho času na oko dosť nepatrná (tiež tam hore už spomenutá) rúda sirkového kýzu, k jehož technickému zužitkovaniu založil tam E m i l S e y b l veľkú fabriku k dorábäniu sirkovej kyseliny či oleja vitriolového, ktorá každý mesiac 1000 centov menovaného výrobku dohotoviť môže, v cene 5 do 6 zl. za cent. Je to prvá fabrika toho mena v Uhrách, ktorá vo svojích prácach z prvu veľmi hatená bola nedostatkom pevných nádob hlinených, v ktorých by olej vitriolový rozposielať sa mohol, tak že k tomu výlučne známe krčahy (džbány) z penavého piva (Plutzer) upotrebúvať museli. Avšak polnými skúškami podarilo sa p. Seyblovi rozličné hliny okolia pezinského v takom pomere zamiešať, že okrem nádob, pre vlastnú fabriku potrebných, i všakové hlinené náradie k technickým cielom dorábä; preto menovaný závod považovať sluší i za prvú fabriku hlineného náradia technického v Uhrách, že ale hlina pod Malými Karpatami je vôbec výborná, toho dôkazom je i rozvité hrnčiarstvo v meste Modre, jehož znamenité výrobky široko ďaleko rozvážajú.
     Za dávnejšej doby počali severne od Červeného Kameňa i striebornú rudu kutať, čoho svedectvom sú dosial viditelné štôlne; tyto ale práce nijakého výsledku nemaly. Lepšie darilo sa pri kutaní kamenného uhlia; lebo menovite na západnej päte M. Tatier, u obce Hasprunky, dal knieža Pálffy až do hlbokosti 36 siah kopať za kamenným uhlím, a skutečne dostali sa k mohutnému, na všetky strany vodorovne rozšírenému ložisku brunastého uhlia (Braunkohle). Poneváč ale útraty dobývania tejto podzemskej plodiny nestály v prajnom pomere k jej cene: musel tento, s veľkými peňažitými oběťmi započatý pokus baňský sebe samému byť zanechaný. I na východnej strane Malých Karpatov, u obce Terlingu medzi Modrou a Pezinkom, našlo sa ložisko brunastého uhlia; ale i tu muselo byť od jeho obrábänia upusteno, preto že útraty práce nevyplatily sa predajom, alebo vlastným zúžitkovaním uhlia.
     b) Z ríše rastlinstva pripomíname po samom predku hojnosť všakového dreva. Už názvy daktorých vrchov malo - tatranských, menovite: Javorina, Bukovina, Klokočová a t. ď. pokazujú na to, že celé brdo je takmer výlučne širokolistým stromovím pokryto. Menovite tak pekných bukovín a dúbrav málo kde videť v našej vlasti, jako práve na Malých Tatrách, a kto videl voziť polena bukového dreva z hôr modrianskych alebo z Palffyckých okolo Pezinka a Červeného Kameňa, bez odporu prisvedčí slovám našim. Z týchto bohatých lesov rozvážajú sa každoročne tisíce a tisíce siah výborného paliva do bližších i ďalekých miest, a veľké sklady požuňské vyprávajú celé, tvrdým palivom naplnené koráby hore Dunajom do Viedne. Čo týmto spôsobom zužitkováno byť nemôže, zrobí sa v pílach na drevo staviteľské a remeselnícke, ba čiastočne spáli sa k vareniu salajky z popola. Píly nenachodia sa menovite; Pálffycká pri Stupave a dve pri Častej, pri Malackách tiež dve, potom po jednej v Plaveckom Podhradí, v Búr. Sv. Mikuláši a pod B i e l o u H o r o u, v Nádaši; salajku ale varia na dvoch miestach, a síce majiteí Jozef Konig v Častej a Jozef Berger pri Soložnici. - Samo sebou rozumie sa, že tieto vrchy sú i na v šakové jednoročné rastliny bohaté, medzi nímiž i hojne liečivých, ktoré menovite obyvateľstvo v severnej časti požuňského Zahoria pilne sbiera a usušené po Viedni odpredáva.
     Na kopcoch u päty Malých Tatier rozložených, rodí sa všaková výborná, rukama ľudskými pestovaná ovocina; ňútro ale samých lesov oplýva malinami, jahodami a t, d'. V záhradách u mesta Požuni popod M. Tatry roztiahnutých, dozrievajú i figy a kaštany pod holým nebom; najvzácnejšia ale plodina týchto kopcov je nepochybne víno, ktoré pestuje sa všade, počnúc od Požuni až hore po obce Dol. a Hor. Orešany. Na západnej strane vinohrady nemajú tolkej rozsiahlosti, keď ích iba okolo Stupavy vo vätších rozmeroch pestujú; avšak jednotlivé vinice a záhrady s násadou hrozna vidieť až hore pri Búr Sv.Jure. Víno z požuňských vinohradov nepožíva v obchode výdatnej obíuby, preto že majú nasadu, ktorá síce hojne rodí, ale chatrné víno dáva. Už o veľa lepšie sú vína Račdorfské; za najlepšie ale považujú sa vína grunavské a orešianske. I pezinské vína sú výborné a za dávnejšej doby skupovali túto plodinu Poliaci za drahý peniaz. Toho času prestal už síce obchod s vínom do cudzozemská; za to ale otvoril sa pezinskej a modrianskej plodine hojný odbyt do severných stolíc podtatranských, menovite do Hor. Nitrianska, do Trenčína, Turca atď. Korunou ale všetkého malo-tatránskeho vína je svätojurský samotok (Ausbruch), ktorý v rade bielych drahocenných vín uhorských, po svetochýrnej Tokajčine. prvé miesto zaujíma. Vinohrady, v ktorých táto plodina v dokonalosti svojej rastie, sú nad mieru strmé a skalnaté, tak že človek na prvý pohľad ani pochopiť nevie, jakým spôsobom obrábajú sa ty strminy, aby voda celú násadu dolu nezplavila. Nie div tedy, že prívaly v týchto vinohradoch velkú škodu tropia.
     c) Pozostáva nám ešte strúčnú zprávu podať o plodinách, do ríše zvierat prislúchajúcich, pominúc dobytok a hyd (drúbež) v dome pestovaný, iba na divokú zverinu a na vodné živočíchy zrak náš obrátime. Mackov (medveďov) niet už toho času v M. Karpatoch a vlci sú tiež veľmi zriedkaví, zatárajúc sa do týchto krajov iba z vyšších vrchov nitriansko-trenčianskych. Za to ale oplývajú krásne lesy, menovite v panských hájemstvách, jelenmi, srňami a divými ošípanými, ktoré okrem vlastnej spotreby v panských domoch a súsedných mestách idú obyčajne na viedenské trhovisko. Zajáci a líšky sú tiež hojne zastúpené. - Divoké ptáctvo je to jisté, jako v ostatných horách na Slovensku, vyjmúc orla skalného (Aquila fulva), ktorý tu i tam ukáže sa strelcovi. - Strmšie potoky v dolinách malo-tatranských obydlené sú výbornými pstruhami; tečúc ale rovinámi prechovávajú vo vymoloch svojich neobyčajne veľké račiska, ktoré sú v hostincoch viedenských pod menom Solokrebs obľúbené. A že sme práve pstruhov pripomneli, nech tu bude zaznačeno, že prvý uhorský ústav k umelému rozplodzovaniu rýb povstal v M. Karpatoch, a síce u mestečka Smoleníc (Szomolány). Tam založil gróf Pálfŕy v jednej utešenej dolinke podobný ústav, jemuž potrebnú vodu dodávajú dve čisté studničky. Liahnu a odchovávajú sa v ňom výlučne pstruhy (Sulmo fario); lebo táto ryba, jako známo, lenivú a mutnú vodu nestrpí. Počet pstruhov, každoročne v ústave vyliahnutých a odchovaných, vystupuje na 45.000, a keď za viac rokov náležite odriastli, dodávajú sa čiastočne paňským kuchyňám, z väčša ale idú na trnavské a požuňské trhovisko. Správu pamätného ústavu toho vede rybár, v centrálnom závode pre umelé pestovanie ryb vyučený.*)

    
*) Zajímavú „Cestu na Tatry" od poľskej strany podáva Časopis českého Museum v XII. ročníku na str. 24 - 61. *Podobne o Tatre a okolici jedná Racznik Tovarzystva Naukovego r. 1849, str. 501 atď.; r. 1851 str. 49 atď. *157 atď. 1804 str. 147 atď. Uvodím toto na pamäť tým cieľom, aby pp. Spisovatelia, ktorí by z rozličného *stanoviska písať, chceli i o východných Tatrách, poznali potrebné k tomu žriedla a pomôcky. Sasinek



Copyright 2011 © Jozef Kráľ All rights reserved.
Louis Vuitton Bazar, Tenisky Louis Vuitton, Louis Vuitton Internetový Obchod Slovensko, Tenisky Louis Vuitton Kanye West, Longchamp Bratislava, Longchamp Le Pliage Wallet, Peňaženka Louis Vuitton Panska, Louis Vuitton Taška Cez Plece, Michael Kors Kabelky Sk, Louis Vuitton Okuliare Panske Original, Longchamp Sale, Tenisky Louis Vuitton Shop, Taška Louis Vuitton, Vuitton Kabelky Original, Michael Kors Kabelky Heureka, Longchamps Kabelky, Louis Vuitton Wikipedia Sk, Longchamp Praha, Louis Vuitton Topanky.Sk, Kabelka Louis Vuitton Lacno, Lv Kabelky Lacne, Tenisky Louis Vuitton Cervene, Louis Vuitton Slovakia, Okuliare Louis Vuitton Damske, Lv Kabelky Predaj, Louis Vuitton Taska Na Psa, Michael Kors Penazenky Cena, Louis Vuitton Taška Cena, Lv Kabelky Original, Louis Vuitton Okuliare Shop, Michael Kors Parndorf, Michael Kors Kabelky Fake, Louis Vuitton Shop, Kabelka Vuitton Mimibazar, Lv Kabelky Cez Plece, Longchamp Le Pliage Online, Louis Vuitton Kabelka Sunrise, Michael Kors Kabelky Cena, Louis Vuitton Kabelky Lacne, Okuliare Louis Vuitton Lacno, Lv Kabelky Na Predaj, Tenisky Louis Vuitton E Shop, Louis Vuitton Taska Ara, Kabelka Louis Vuitton Inzercia, Michael Kors Kabelky Predaj, Louis Vuitton Bazar, Vuitton Online Shop, Michael Kors Bratislava, Longchamp Kabelky Le Pliage, Louis Vuitton Neverfull Price, Lv Kabelky Najlacnejsie, Louis Vuitton Penazenky, Michael Kors Penazenky Bazar, Louis Vuitton Kabelky Fake, Michael Kors Kabelky Eshop, Kabelky Louis Vuitton Kupit, Peňaženka Louis Vuitton Mimibazar, Okuliare Louis Vuitton Replica, Longchamp Kabelky, Longchamp Sk, Louis Vuitton Obchod Slovensko, Michael Kors Kabelka Heureka, Louis Vuitton Predajne Slovensko, Louis Vuitton Eshop, Louis Vuitton Kabelka Original, Louis Vuitton Pásky, Okuliare Louis Vuitton Original, Louis Vuitton Neverfull Azure, Lv Okuliare, Louis Vuitton Pásek Cena, Louis Vuitton Kabelka Fake, Louis Vuitton Kabelka Damier, Kabelka Louis Vuitton Alma, Louis Vuitton Tasky, Michael Kors Kabelka Sk, Longchamp Le Pliage Buy Online, Vuitton Kabelka, Louis Vuitton Kabelky Original Cena, Michael Kors Kabelka Mimibazar, Longchamp Paris, Louis Vuitton Shop Slovakia, Kabelky Longchamp Beltissimo, Louis Vuitton Topanky, Louis Vuitton Kabelka Bazar, Louis Vuitton Topanky Panske Na Predaj, Michael Kors Kabelky Parndorf, Luis Vuitton.Sk, Louis Vuitton Obchod Sk, Louis Vuitton Neverfull, Kabelka Louis Vuitton Original, Tenisky Louis Vuitton 2011, Michael Kors Kabelka Hamilton, Louis Vuitton Kabelka Lacno, Louis Vuitton Slnecne Okuliare, Louis Vuitton Online Shop Slovakia, Louis Vuitton Kabelka Cez Plece, Longchamp Kabelky Cena, Lv Kataster, Kabelky Louis Vuitton Lacne, Michael Kors Kabelka Original, Longchamp Bag, Louis Vuitton Tenisky, Longchamp Kabelky Eshop, Louis Vuitton Taska Panska, Louis Vuitton Sk Shop, Lv Shop, Okuliare Louis Vuitton Panske, Longchamp Sac Pliage, Louis Vuitton Slovensko, Slnecne Okuliare Louis Vuitton Millionaire, Kabelka Louis Vuitton Ženské Kabelky, Kabelka Louis Vuitton, Kabelka Louis Vuitton Predaj, Michael Kors Kabelka Lacno, Penazenky Louis Vuitton Original, Louis Vuitton Okuliare Fake, Tenisky Louis Vuitton Rytmus, Kabelka Louis Vuitton Multicolor, Louis Vuitton Okuliare, Kabelka Louis Vuitton Original Cena, Lv Kabelky Lacno, Louis Vuitton Okuliare Lacno, Louis Vuitton Kabelka Alma, Kabelky Louis Vuitton Ceny, Kabelka Louis Vuitton Sunrise, Louis Vuitton Kabelka Ruzova, Vuitton Bags, Kabelky Louis Vuitton E-shop, Louis Vuitton Okuliare Rytmus, Peňaženky Louis Vuitton Mimibazar, Louis Vuitton Okuliare Eshop, Vuitton Kabelka Cena, Lv Kabelky Lacno Na Predaj, Vuitton Kabelky Cena, Louis Vuitton Kabelky Online Shop, Longchamp Le Pliage, Longchamp Online Shop, Longchamp Le Pliage Online Shop, Kabelky Louis Vuitton, Penazenky Louis Vuitton, Louis Vuitton Taška Cez Rameno, Louis Vuitton Shop Slovensko, Tenisky Louis Vuitton Sk, Michael Kors Penazenky, Michael Kors Kabelka Predam, Michael Kors Kabelky Bratislava, Louis Vuitton Kabelky Bazar, Michael Kors Peňaženka, Michael Kors Handbags, Okuliare Louis Vuitton, Longchamp Le Pliage Eshop, Michael Kors Sk, Kabelka Louis Vuitton-cena, Louis Vuitton Tenisky Sk, Kabelka Louis Vuitton Alma Vernis, Louis Vuitton Topanky Damske, Kabelky Louis Vuitton Lacno, Lv Kabelky Cena, Kabelka Louis Vuitton Mimibazar, Longchamp Kabelky Prodej, Kabelky Louis Vuitton Na Predaj, Michael Kors Outlet, Louis Vuitton Shop Sk, Michael Kors Kabelky, Kabelky Louis Vuitton Bazar, Louis Vuitton Bazos.Sk, Michael Kors Kabelky Bazar, Longchamp Kabelka Cena, Louis Vuitton Okuliare Original, Louis Vuitton Kabelka, Michael Kors Kabelka Cena, Louis Vuitton Taška Pánská, Longchamp Makeup Bag, Michael Kors Kabelka Bazar, Louis Vuitton Topanky Damske Cena, Louis Vuitton Topanky Original, Longchamp Slovakia, Louis Vuitton Taška Na Notebook, Tenisky Louis Vuitton Damske, Tenisky Louis Vuitton Cena, Michael Kors Slovakia, Okuliare Louis Vuitton Evidence, Louis Vuitton Okuliare Damske, Kabelka Louis Vuitton Neverfull, Kabelky Louis Vuitton Original, Slnecne Okuliare Louis Vuitton Fake, Longchamp Le Pliage Cena, Louis Vuitton Kabelka Na Predaj, Louis Vuitton Kabelky, Michael Kors Kabelky Slovensko, Okuliare Louis Vuitton Unisex, Louis Vuitton Kabelky Mimibazar, Michael Kors Bags Sale, Louis Vuitton Kabelky Fejky, Louis Vuitton Shoes, Louis Vuitton Shop Outlet, Longchamp Bags Online, Louis Vuitton Topanky Bazar, Kabelka Louis Vuitton Sunrise Foxtail, Kabelky Louis Vuitton Za Velkoobchodne Ceny, Michael Kors Slovensko, Louis Vuitton Online Shop Slovensko, Louis Vuitton Praha, Peňaženka Louis Vuitton Original, Lv Penazenky, Kabelka Louis Vuitton Cez Plece, Michael Kors Kabelka, Louis Vuitton Fake Sk, Vuitton Kabelky, Longchamp Le Pliage Medium, Louis Vuitton Neverfull Cena, Longchamp Kabelky Bratislava, Longchamp Le Pliage Travel Bag, Longchamp Le Pliage Price, Louis Vuitton Topanky Ceny, Louis Vuitton Kabelky Original, Louis Vuitton Kabelka S Chvostom, Louis Vuitton Topanky Panske, Michael Kors Bazar, Longchamp Bags, Louis Vuitton Neverfull Monogram, Louis Vuitton Kabelky Eshop, Longchamp Wien, Louis Vuitton Pásek, Lv Kabelky, Longchamp Kabelky Praha, Michael Kors Bags